/Táles z Milétu – prvý filozof a matematik

Táles z Milétu – prvý filozof a matematik

Príhoda pod pyramídou

Egyptský kňaz spolu s mladým kupcom, ktorý sa volal Táles z Milétu, stáli za slnečného dňa neďaleko pyramídy a uvažovali o určení jej výšky. Táles sa pousmial: Zmeriam výšku pyramídy. Kňaz sa nedôverčivo spýtal: „Ako?Ak bude môj tieň práve taký dlhý, ako je moja telesná výška, tak v tom okamihu musí merať dĺžka tieňa pyramídy práve toľko, ako je vysoká pyramída. Jednoduchosť riešenia skrývala matematickú podstatu podobnosti trojuholníkov. O nej už vtedy Táles vedel. Starovekí Gréci prevzali veľa praktických skúseností a teoretických znalostí od Babylončanov, Sumerov, Chaldejcov i Egypťanov.

Z mesta ruží

Platón (asi 427 – 347 pred n. l.) vo svojom dialógu Protagoras označil za siedmich starogréckych mudrcov tieto historické osobnosti: Táles z Milétu, Kleobulos z Lindu, Periandros z Korintu, Pittakos z Mytilény, Bias z Prieny, Chilon z Lakedaimonu a Solón z Atén. Už vtedy bol Táles z Milétu (asi 624 – 547 pred n. l.) slávnym človekom s praktickou životnou múdrosťou, politickou prezieravosťou a morálnymi kvalitami. Narodil sa v Miléte – meste ruží, na pobreží Malej Ázie (vyznačené na obrázku nižšie).

Túžba po poznaní súvisela s jeho kupeckým povolaním (obchodoval s olejom a soľou). Veľa cestoval a poznával. Ako kupec precestoval Egypt a možno aj Babylóniu. V staršom veku sa zamýšľal nad poznanými prírodnými javmi a snažil sa ich usporiadať do nejakého systému a odvodiť z jednotného princípu. Chcel dôjsť od zrejmých tvrdení k menej zrejmým rozumovou úvahou. Takýto spôsob poznávania ho očaril, začal milovať múdrosť, stal sa filozofom.

S nezvyčajnými vedomosťami

Táles vypočítal, koľko má rok dní, poznal výsledky astronomických pozorovaní (možno aj periódu sáros – opakovanie zatmenia Slnka po 18 rokoch a 11 dňoch) tak dobre, že dokázal ako prvý v histórii predpovedať zatmenie Slnka v roku 585 pred naším letopočtom. Z meteorologických pozorovaní a záznamov odhalil budúcu úrodu. Zanechal nám aj prvé základné správy o elektrických i magnetických javoch (priťahovanie k jantárovej tyči po jej trení; pohyb železných častíc okolo horniny magnetovca). Táles bol človek praktický, šikovný technik, obchodník a cestovateľ. Zostrojil diaľkomer na určenie vzdialenosti lode od brehu.

Mal veľa skúseností a patril k prvým, ktorí chceli poznať odpoveď nielen na otázku „Ako sa to počíta?“, ale aj „Prečo práve tak?“.

Začal klásť na vtedajšie matematické poznatky požiadavku dôkazu. Chcel získať základ pre odôvodnenie menej zrejmých poznatkov. Napríklad vedel, že v rovnoramennom trojuholníku sú uhly pri základni zhodné, a tiež, že dva trojuholníky sú zhodné, ak sa zhodujú v strane a priľahlých uhloch. Poznal, že súčet uhlov v trojuholníku sa rovná dvom pravým uhlom. Dokázal, že obvodový uhol vpísaný do polkruhu je pravý (má veľkosť 90°) – dnes je to Tálesova veta.

Premýšľaním k matematike i filozofii

Od čias Tálesa vnímame Milétsku školu iónskych filozofov, ktorí sa snažili, rozumne a logicky, vysvetliť pozorované prírodné javy a dovtedajšie poznatky. Táles vytušil, že aj napriek úžasnej (kvantitatívnej i kvalitatívnej) pestrosti a rozmanitosti sveta, musí mať jednotný základ – pralátku (arché). Domnieval sa, že pralátkou, z ktorej je všetko zložené, je voda. Myšlienka premeny jednotnej podstaty sa stala vedúcim smerom ďalšieho vývoja. Začal sa tým postupne vytvárať svetonázor – pohľad na svet ako celok, ktorý má zmysel. Božský vplyv sa vnímal ako všadeprítomná moc. Odvtedy sme ako ľudia uznali, že môžeme svojím rozumom vyložiť a pochopiť javy sveta, keď veľkú úlohu budú mať aj matematické vzťahy ako prirodzená možnosť pre vysvetlenie fyzikálnych príčin. Táles z Milétu dostal označenie prvý filozof, fyzik, matematik a astronóm.

Veľmi staré rady a pripomienky

Traduje sa, že už Táles z Milétu takto odpovedal na niektoré otázky:
Čo je najťažšie na svete? Poznať sám seba.
Čo je najľahšie? Radiť druhým.
Čo je boh? To, čo nemá začiatok ani koniec.
Ako žiť v cnosti? Tak, že nikdy neurobíš to, čo odsudzuješ u druhých.
Asi aj nám odkázal: Očakávaj takú podporu od svojich detí, ktorú prejavuješ svojim rodičom. Šťastný je ten človek, ktorý má zdravé telo, učenlivú povahu a vynaliezavý rozum.

Už vtedy boli klebety

Aj v týchto dávnych časoch asi ľudia „ohovárali“ filozofov i matematikov. Napríklad o Tálesovi rozširovali takúto príhodu: Vraj raz, keď pri večernej prechádzke pozoroval hviezdy, spadol do studne. Jazyčná deva sa nezdržala – Chcel vedieť, čo sa deje na nebi, a zabudol, čo má pod nohami. Táles však zomrel ako vážený občan. Ďalšia legenda, lebo naše poznatky z tej doby sú len veľmi približné a neisté, hovorí, že na jeho hrobe, bol nápis: Malý hrob, ale veľká sláva tohto kráľa astronómov medzi hviezdami.

Do dnešných dní

Mnoho novodobých publikácií uvádza, že Táles z Milétu poznal vo filozofickom uvažovaní podobnosť s matematickou kultúrou. Matematika skúma kvantitatívne vzťahy, ktoré platia vo všetkých vedách a filozofia hľadá najvšeobecnejšie kvalitatívne vzťahy sveta, v ktorom žijeme. Aj to naznačuje, že zanechal hlbokú stopu vo vedomí ľudí túžiacich po pravom poznaní. Tak zmýšľam. Toto je moje učenie. Pokúste sa ho zdokonaliť. Práve v dnešnej dobe možno túto osobu oprávnene označiť v dejinách západného myslenia ako prvého prírodovedca i ako prvého analytického filozofa.

Dušan Jedinák