Endoparazity – cudzopasníky žijúce v nás

Článok v pdf

 

V minulom čísle sme písali o parazitoch (cudzopasníkoch) všeobecne a opísali sme vonkajšie parazity, ktoré už každý z nás mohol vidieť a v horšom prípade zažil ich „útok“ aj na vlastnej koži. V tomto článku sa budeme venovať ľudským cudzopasníkom žijúcim vnútri organizmu hostiteľa, ktoré sa nazývajú endoparazity. Existuje ich veľké množstvo, mnohými sa môžeme nakaziť od zvierat, prípadne ich šíri hmyz, a preto sa dnes zameriame na len druhy, ktoré sa šíria medzi ľuďmi navzájom.

 

Mrľa detská

Mrľa detská (Enterobius vermicularis) je pomerne častý črevný parazit vyskytujúci sa na celom svete. Vajíčka tohto parazita boli nájdené v skamenenej stolici (koprolitoch) ľudí z 8. tisícročia pred naším letopočtom a aj v múmiách. Postihuje, ako to napovedá už jej názov, najmä deti, čo súvisí so spôsobom jej prenosu.

Mrle sú tenké červy bielej farby, samička meria 10 – 12 mm x 0,5 mm, samček je menší, má len 3 – 6 mm x 0,2 mm. Žijú v čreve človeka, o ktoré sa prichytávajú ústnym otvorom a živia sa bunkami čreva a rôznymi baktériami. Krátko po kopulácii samčeky hynú a v tele samičiek sa za mesiac vytvorí až 11 000 vajíčok veľkých len 50 – 60 mm x 20 – 30 μm.

 

Mrľa detská v hrubom čreve

 

Oplodnené samičky si „vymysleli“ veľmi dômyselný spôsob, ako zabezpečiť, aby sa ich potomstvo dostalo tam, kam má, teda do nového hostiteľa. Tieto starostlivé mamičky prechádzajú hrubým črevom a vyliezajú cez konečník, do okolia ktorého kladú vajíčka. Ich migrácia je periodická a prebieha v noci, počas spánku hostiteľa. Po nakladení vajíčok zalezie samička naspäť do čreva, kde po čase hynie. Za optimálnych podmienok (37 °C, vlhko) vajíčka dozrú a stávajú sa nákazlivými už za 6 hodín. Prenášajú sa na bielizeň, po zaschnutí sa rozprašujú vo vzduchu a odtiaľ na rôzne predmety, dokonca aj na potraviny. Potom ich zhltnú a nakazia sa ďalší ľudia, noví hostitelia.

Migrácia samičky a kladenie vajíčok spôsobuje svrbenie v okolí konečníka. Pri škrabaní sa potom vajíčka dostanú na prsty a za nechty a môžu byť zanesené späť do úst, čo vedie k opätovnému nakazeniu (reinfekcii). Okrem svrbenia sa u silne nakazených osôb môžu objaviť bolesti brucha a hlavy, hnačky, chudnutie a nespavosť. Nakoľko u malých detí ešte nie sú vytvorené dostatočné hygienické návyky, sú najčastejšie postihnutými práve ony a nákaza sa často vyskytuje v detských kolektívoch. Diagnóza sa stanoví jednoduchým spôsobom. Hneď ráno sa dieťaťu nalepí na kožu pri konečníku priehľadná lepiaca páska, na ktorú sa drobné vajíčka nalepia. Páska sa potom prilepí na podložné sklíčko, ktoré sa prezerá pod mikroskopom.

 

Vajíčka mrle detskej pod mikroskopom


Škrkavka detská

Ďalším častým parazitom detí sú škrkavky detské (Ascaris lumbricoides), ľudovo označované aj ako hlísty. Sú pomerne veľké, samičky dosahujú dĺžku až 20 – 40 cm a hrúbku 0,8 cm. Samčeky sú menšie, ich rozmery sú 15 – 30 cm x 0,5 cm. Telo je valcovité, žltkastej farby. Škrkavky majú obrovský reprodukčný potenciál, podľa niektorých odhadov dokáže samička vyprodukovať denne až 150 000 – 200 000 vajíčok viditeľných len pod mikroskopom (45 – 75 μm x 35 – 50 μm). Tie sa v stolici dostávajú do vonkajšieho prostredia, kde sa v nich zhruba za 18 dní vyvinie infekčná larvička. Vajíčka sú veľmi odolné a za priaznivých podmienok (dostatočná vlhkosť a teplota) dokážu infekčné (nákazlivé) „čakať“ na svojho hostiteľa aj 10 rokov.

 

Vajíčko škrkavky detskej pod mikroskopom

 

Človek sa nakazí po skonzumovaní vajíčok nalepených na zelenine, ovocí, na znečistených rukách alebo po vypití kontaminovanej vody. V čreve človeka sa potom larvičky z vajíčka uvoľnia a vydajú sa na cestu po organizme. Aktívne prenikajú cez črevnú stenu do krvného obehu, ktorý ich zanesie do pečene a neskôr cez srdce do pľúc. Tu preniknú do dýchacích ciest, pri kašľaní sa vo vykašlanom hliene dostanú až do úst a po prehltnutí znova do žalúdka a tenkého čreva. Počas tohto „cestovania“ sa larvy niekoľkokrát zvliekajú, aby nakoniec v čreve dozreli na dospelé jedince, ktoré žijú asi jeden rok. Migrujúce larvy niekedy zablúdia aj do iných orgánov, dokonca u tehotných žien dokážu prejsť cez placentu a nakaziť nenarodené bábätko. Aj to dokazuje úžasnú schopnosť parazitov nájsť si cestu k novému hostiteľovi a šíriť sa ďalej.

U nakazeného človeka spôsobujú prvé príznaky už larvy migrujúce cez pľúca, kedy môžeme pozorovať kašeľ, ťažkosti pri dýchaní, zvýšené teploty a bolesti hrudníka a hlavy. Pri výskyte škrkaviek v čreve môže nakazený trpieť bolesťami brucha, poruchami trávenia, nechutenstvom, vracaním a hnačkami. Vo všeobecnosti však platí, že príznaky sa objavujú až pri silnom nakazení, prítomnosť len niekoľkých hlíst v čreve ostáva väčšinou bez povšimnutia. Pri veľmi silnom nakazení, ktoré sa občas vyskytuje u sociálne slabších vrstiev a u marginalizovaných skupín obyvateľstva bol pozorovaný aj odchod parazitov ústami či nosom.

Ochorenie sa potvrdí pri náleze typických vajíčok v stolici pacienta a na liečbu je k dispozícii viacero účinných prípravkov.

 

Škrkavka detská

 

Pásomnica detská

Skupinku parazitov postihujúcich najčastejšie deti uzavrie pásomnica detská (Hymenolepis nana). Aj keď sa vyskytuje zriedkavejšie ako predchádzajúce dva druhy, môže sa objaviť najmä u detí a v detských kolektívoch žijúcich v nehygienických podmienkach. Hostiteľom tejto pásomnice sú totiž aj hlodavce (myši, potkany), ktoré v truse vylučujú do prostredia vajíčka a môžu tak prispieť k šíreniu parazita aj do ľudskej populácie.

 

Tri dospelé jedince pásomnice detskej pozorované pod lupou

 

Pásomnica detská patrí k drobným druhom pásomníc, dosahuje dĺžku len asi 4 cm. Má ploché telo svetlej farby, ktoré sa skladá zo 100 – 200 článkov. Každý článok je hermafroditický, to znamená že obsahuje samčie aj samičie reprodukčné orgány. Gravidný článok obsahuje 80 – 200 vajíčok, ktoré sa po jeho natrávení uvoľnia v tráviacom trakte hostiteľa. Vývin pásomnice prebieha priamo alebo nepriamo. Pri priamom vývine infekčné vajíčko skonzumuje definitívny hostiteľ (človek, hlodavec), u ktorého sa v tráviacom trakte z vajíčka vyvinie larvička (onkosféra), ktorá za 1 až 2,5 mesiaca dorastie na dospelého jedinca produkujúceho vajíčka. V nepriamom životnom cykle sa uplatňujú medzihostitelia, ktorými sú rôzne druhy hmyzu (blchy, múčne červy). Po zožratí vajíčok sa v ich tele vytvorí drobná cysta obsahujúca nákazlivé štádium pásomnice, ktorým sa potom nakazí definitívny hostiteľ. Tento spôsob vývinu je však aktuálny skôr u hlodavcov.

 

Vajíčko pásomnice detskej pod mikroskopom

 

Pásomnica detská spôsobuje svojmu hostiteľovi, v ktorého stolici nájdeme typické vajíčka veľké len 30 – 50 μm, bolesti brucha, nechutenstvo, zvracanie, hnačky, niekedy bolesti hlavy, unavenosť a podráždenosť.

 

Hlavička pásomnice rodu Hymenolepis pod rastrovacím mikroskopom

 

Škárovec široký

Škárovec široký (Diphyllobothrium latum) sa na rozdiel od predchádzajúceho druhu pásomníc považuje za najdlhšiu pásomnicu človeka. Meria 5 – 12 metrov, ale niekedy môže dosiahnuť dĺžku až 20 m. Môže nakaziť aj psov, mačky, medvede a iné zvieratá konzumujúce ryby, avšak v takom prípade meria len okolo 1,5 m. Telo tejto pásomnice je slonovinovej farby a tvorí ho hlavička, krček a 2 000 – 4 000 hermafroditických článkov. Drobné vajíčka (50 – 76 μm x 40 – 50 μm) sa zo zrelých článkov uvoľňujú cez otvor na spodnej strane a odchádzajú so stolicou. Prázdny článok sa potom rozpadne.

Vývojový cyklus škárovca je zložitý, lebo potrebuje až troch hostiteľov a je viazaný na sladkovodné prostredie. Keď sa vajíčka, odchádzajúce z organizmu definitívneho hostiteľa v stolici, dostanú do vody, uvoľní sa z nich larvička (koracídium), ktorá aktívne preniká do vodných kôrovcov, prvých medzihostiteľov. V ich tele sa vyvinie ďalšie larválne štádium (procerkoid), infekčné pre sladkovodné ryby, druhých medzihostiteľov, ktoré kôrovce prehltnú spolu s planktónom. Procerkoid prenikne cez črevo ryby do jej svalstva a vnútorných orgánov, kde sa premení na tretie larválne štádium (plerocerkoid). Táto larva je pomerne veľká, má veľkosť 1 – 2 cm, a je infekčná pre definitívnych hostiteľov (človek, mäsožravce), ktorí sa nakazia po konzumácii nedostatočne tepelne upraveného rybieho mäsa.

 

Larvy (plerocerkoidy) škárovca širokého v svalovine lososa

 

Priebeh ochorenia u človeka závisí od počtu pásomníc v čreve. Môže byť bezpríznakový, niekedy sa objavujú tráviace ťažkosti, úbytok hmotnosti a pri väčšom počte parazitov môže dôjsť až k upchatiu čreva. Závažnou komplikáciou býva chudokrvnosť (anémia) spôsobená poruchou tvorby krvi v dôsledku výrazných strát vitamínu B12. Škárovec má totiž afinitu k tomuto vitamínu, ktorý pohlcuje celým povrchom tela. Postihnutý človek pociťuje únavu, závraty, mravčenie v prstoch, pálenie na jazyku, býva bledý a môže mať zvýšenú teplotu.

Spoľahlivou diagnostickou metódou na potvrdenie ochorenia je mikroskopický dôkaz vajíčok v stolici pacienta, niekedy je v možné v stolici voľným okom vidieť články škárovca odchádzajúce v podobe krátkych retiazok. Najjednoduchším spôsobom ako zabrániť nakazeniu je konzumovať len dostatočne tepelne upravené ryby. Larválne štádium pásomnice hynie pri teplote 56 °C, ktorá musí pôsobiť aspoň 5 minút, alebo po zmrazení na – 18 °C, ktoré trvá minimálne 24 hodín.

 

Škárovec široký (Diphyllobothrium latum)

 

Háďatko črevné

Strongyloidóza je ochorenie vyvolané háďatkom črevným (Strongyloides stercoralis). Vyskytuje sa najmä v subtropických a tropických oblastiach, ale môžeme si ju doniesť aj z dovolenky v južnej Európe a veľmi zriedkavo sa môžeme nakaziť aj priamo na Slovensku. Tento parazit už nie je typický pre deti, postihuje najmä osoby pracujúce s pôdou.

Ako naznačuje názov, háďatko je drobný cudzopasník, len ťažko viditeľný voľným okom, lebo samička meria asi 2 mm a samček iba 1 mm.

 

Háďatko črevné pozorované
pod mikroskopom

 

Zaujímavým je jeho veľmi zložitý vývinový cyklus, v ktorom sa strieda parazitická (v hostiteľovi žijúca) a neparazitická (voľne žijúca) generácia. Parazitujúce samičky produkujú v tenkom čreve vajíčka, ktoré sa so stolicou dostanú do vonkajšieho prostredia. Tu sa z nich vyliahnu larvičky, z ktorých sa časť mení na infekčné samičie larvičky schopné nakaziť nového hostiteľa a zvyšok ostáva žiť v pôde ako neparazitujúca generácia samcov a samičiek. Z ich vajíčok sa potom vyvíjajú infekčné larvy čakajúce na svoju obeť. Keď sa dostanú do kontaktu s kožou človeka, aktívne cez ňu prenikajú a dostanú sa do krvi, ktorá ich zanesie do srdca a potom do pľúc. Po vykašľaní a prehltnutí sa dostanú do čreva, kde pohlavne dospievajú a začínajú produkovať vajíčka. Nakaziť sa ale môžeme aj po konzumácii vody či potravy kontaminovanej vajíčkami háďatka črevného.

Prejavy ochorenia závisia od jeho fázy. Počas prenikania larvičiek kožou postihnutý pociťuje svrbenie, objaví sa začervenanie a niekedy vyrážky. Prítomnosť lariev v pľúcach sa prejaví kašľom a sťaženým dýchaním a nakoniec črevná fázaje charakteristická bolesťami brucha, nafukovaním, zvracaním a hnačkami. Na potvrdenie diagnózy je potrebné zachytiť v čerstvej stolici drobné pohyblivé larvičky, ale používajú sa aj iné, napríklad imunologické metódy.

 

Zmeny na koži spôsobené migrujúcou larvičkou háďatka črevného

 

Naším cieľom nie je niekoho vystrašiť, či urobiť z neho hypochondera. Parazity, ako to naznačujú archeologické nálezy, s nami žijú už tisíce rokov a vzhľadom na svoje schopnosti šíriť sa zrejme budú žiť aj naďalej. Na väčšinu parazitárnych ochorení, aj na tie, ktoré spomíname v článku, existujú účinné liečivá. Je ale potrebné uvedomiť si, že dôležitejšia a ľahšia je ochrana pred nakazením (prevencia), ktorá spočíva v jednoduchých opatreniach, ako je dodržiavanie hygieny, dôkladné umývanie rúk, ovocia a zeleniny či tepelná úprava potravín.

Daniela Antolová

Zaujal vás tento článok? Objednajte si časopis na www.mladyvedec.sk/predplatne.html.